tisic otienov ruzovej

som dcéra,sestra,mama,manželka,kamarátka,kuchárka,fotografka.no hlavne som mama autististickeho dieťaťa.

je to ta najtasie uloha sveta. ak mate akokoľvek choré dieťa už nieste ta „bezstarostná mama“, bojujete spolu zo svojim dieťaťom, čítala som status známej ktorá písala či sú naše autisticke deti šťastné?

zamyslela som sa lebo odpoveď som nevedela a stále neviem. no dúfam že áno,aj keď majú som svet a vnímajú ho inak ako mi dúfam že sú šťastné. keď vidím svoju dcéru tancovať, smiať sa keď sa s ňou šalkám ako hovori moja svokra, keď vidím radosť v jej očiach keď pozerá luciku princeznú na vlásku je šťastná na tu malú chvíľku na tých par minút radosti, smiechu stoji bojovať.

je to veľmi ťažký boj,celoživotný boj,nedá sa povedať prepáč ale ja už nevládzem. vyplačem sa, po stý, tisíci, miliónty krát sa spýtam prečo je práve ona autistka? čo som urobila zle? čo urobila ona že to ma tak ťažké? odpoveď nenachádzam, trápim sa, mam depresie. som len mama, manželka, blogerka